ŽEBY OSUD?

MY STORY časť. 5

Tak ako som Vám sľúbila máme tú ďalšiu časť mojej životnej telenovely.

Takže po tom najväčšom fuc…..upe, kde som mala traumu a hanbu a nevedela som si už predstaviť ako budem fungovať tak som opäť zvolila útek do zahraničia. A zaprisahala som, že MLM už nikdy!!! Taká potupa, hanba omg. Čas bežal. No ja som nechcela počuť o MLM. A hrala som si tenis. Ale život, ten tam hore to mal asi nejak inak somnou v pláne.

Nakoľko čoraz viac a viac sa ozývalo moje rameno. Až to bolo v takom štádiu, že som nemohla trénovať. A financie dochádzali. Ja som začínala byť v čoraz väčšiom strese a tlaku. A stále častejšie som sa zamýšlala:

😱 čo budem robiť? Veď nemám žiadne skúsenosti?
😱 mám len športovú školu a jediný certifikát bol na trénovanie a nič iné?
😱 len stredná športová škola..

Plus ďalšia obrovská výzva nevedela som si predstaviť, že potom všetkom potom živote aký som žila, žeby som sa išla zamestnať. Úplna panika. Viete keď už ste raz zažili tu slobodu, voľnosť, už ste raz vzlietli nechcete si odrezať krídla. Ale súčasne potom fiasku som akokeby vymazala všetky tie úspechy a doslovne ako keby neboli. A bol len STRACH. A obavy, že čo bude somnou. AKO PREŽIJEM?

Nevedela som čo,len som vedela, že MLM nie. V ŽIADNOM PRÍPADE. Stáva sa to aj vám? Že zažijete niečo, máte vlastnú skúsenosť, ale kvôli strachu, stresu, alebo vplyvu niekoho komu veľmi veríte to popriete, zabudnete, idete proti sebe?? úplne to vytlačíte zo svojej pamäte?

No či to bol osud alebo náhoda volajme to akokoľvek. Môj otec išiel na dovolenku a jeho kolega potreboval niečo doniesť na prezentáciu a požiadali mňa. Či to môžem priniesť lebo ten kolega nestíha a potrebuje to.

Ja som moc nechcela nakoľko otec ma nevedele dostať na prezentáciu niekoľko rokov a ani som si ho nechcela vypočuť aby mi to predstavil komplexne. O čo ide…a teraz zrazu tam mám ísť a priniesť niečo? Hmm. Vôbec sa mi to nepáčilo.

No nakoniec nebola iná možnosť a celé to dopadlo tak, že som tam musela zostať celý čas prezentácie. Na jednej strane som bola úplne nasratá a na druhej strane to BOL TEN MAGIC -TEN AHA MOMENT, kedy prvý krát som počula komplexne celú mýšlienku a to čo sa mi otec snažil vysvetliť, ukázať a ja nie a nie vidieť a nie a nie počuť. Bola som bloknutá na základe tej bolesti a hanby z minulosti. Ale teraz to cvaklo!

Ja som normálne, čo nikdy nerobím si kúsala nechty a hneď ako to skončilo som musela povedať a priznať si aká som bola HLÚPA, že som si to nevypočula, že som to odmietala na základe tej zlej skúsenosti z minula. A hádzala všetky firmy, ľudí a do jedného koša. Bože aká som bola hlúpa, neskusena.

No dnes spätne keď sa pozriem tak sa smejem, pretože to je ako s nejakým produktom povedzme, že sa bavíme o kyslej smotane. Kúpite ju a ona je pokazená. Otázka je už nikdy si nedáte nič so smotanou lebo môže byť zlá?

Chápete o čo všetko prichádzate pre jednu zlú skúsenosť? A niekedy strácame lebo nemáme ani vlastnú skúsenosť, no niekto to povedal. Okrádame sa deň čo deň. Sa smejem. Teraz som už majsterka. Čas lieči. Skúsenosti tiež. A hlavne mám nadhľad a odstup, ktorý som vtedy keď sa mi rúcal život a moje idey nemala…

Alebo to prirovnám k sexu tam asi viacerí nájdu pochopenie a prepojenie. Prvý krát —to bolo super?Či na hovno buďme k sebe úprimní? Alebo no nejaké? Všetko išlo ako po masle? Alebo stres? Panika? Nič moc? A na konci ste si povedali: Toto to fakt? O tomto ľudia toľko vravia…celé zle.. Možno nie možno to bolo ideálne.. No povedzme, že to bolo celé zle a preto už nikdy neskúsite?

Možno si dáte nejaký čas, ale keď príde ten pravý, tá vášen, to napätie… Všetko čo má byť, tak asi to vyskúšate znova či? Samozrejme niekto do toho pojde po hlave niekto s malou dušičkou.

Ako ja. Už sa nebavím ale o SEXE ak ste nepostrehli..:)) Ale o biznise.

V ten večer to proste kliklo, každou bunkou som cítila, že to chcem skúsiť znova, že mi to dáva zmysel. Aj keď som nerozumela všetkému, niekde tam bol feeling, že to chcem. Potrebujem skúsiť zažiť znova. Tak som hneď volala ocinovi, že som to počula, že musím začať, že haloooo rýchlo.

On sa zasmial a položil mi telefón..chápete?

Ja mu volám, že konečne som ready, že ideme bomby a on mi povie, že na tento moment čakal niekoľko rokov. Tak, že ja počkám ešte 10dní kým sa vráti z dovolenky. Chápete? Akože vážne??

Veď ako to dopadlo vám poviem v ďalšej časti..Veď počkajte aj vy deň či dva. To zvládnete.

Ako sa vraví trpezlivosť ruže prináša.

S. vášnou Helena.