Ako som minule spomínala mnoho z nás sa potláča. Na jednej strane robíme niečo čo si myslíme, že musíme alebo by sme mali/ patrilo by sa a na druhej chceme, ale úplne niečo iné , ale to sa bojíme spraviť, lebo čo by povedali iní, ako by som vyzerala, čo ak mi to nezarobí alebo ma to neuživí. A tak zabíjame za živa seba, svoje sny. Deň čo deň. A takto to uteká.
Skúsim Vám to popísať na sebe. Mňa ľudia vnímajú ako ,, úspešnú podnikateľku, ženu čo vybudovala jednu z najväčších MLM sietí. A preto sa očakáva sa, že budem neustále ready/pripravená chrliť nové stratégie, nápady, stále motivovať. Prichádzať s niečím. No čo ak chcem pauzu? Čo ak chcem písať o tele, duši, o prokrastinácií, o tom že aj úspešní človek môže prechádzať depresiou a nevedieť kam smeruje? Čo ak deň čo deň zápasím s tieňom, s tým kým som bola, ako som bola vnímaná? Čo ak zápasím s tým kým ma vidia a vnímajú ľudia? A ako keby nestačilo ešte tým ako seba vidím ja a tým ako sa cítim? Čo ak chcem pozdieľať totálne autentický príbeh, ktorí možno Vám nezarobí tisíce EUR ako bolo toho zvykom v mojich programoch, ale otvorí Vám dvere ku Vašej slobode, viere v Seba a vo svoje schopností a podporí Vaše sebavedomie? Čo ak to chcem veci robiť úplne inak, z inej pozície? Čo ak toto je naozaj viac.
Čo si myslíte, že mne nejdú filmy o tom čo si pomyslíte. Jasne idú a jasne, že pôjdu. A je to v poriadku. Neoplatí sa bojovať. Stačí pozorovať, vnímať čo Vám to robí. Ako som už písala buď dovolím aby ma to zožralo, alebo práve naopak vypudilo k akcii. A vďaka bohu za moju povahu a bývalú športovú kariéru kde ja nemám vo zvyku vzdávať sa, ľutovať, ale práve naopak mám vo zvyku zabojovať. Ja milujem šťastné konce, ja som človek ktorý finišuje a aj preto keď som závodne plávala dávali ma finišovať, lebo ja som dokázala aj nemožné. Milujem a často hovorím, zober svoje zlomené srdce a VYTVOR Z NEHO UMENIE. A preto mám vás rada, ale nebudem riešiť čo si kto povie. Ale idem do toho. Prečo? Lebo aj keby len jednej z vás to malo zmeniť život a dať to čo potrebuje tak to stálo za to!!! Takže ja idem do toho. Pridáte sa aj vy?
Je čas! Verím vám, dokážete to aj vy, dokážete nemožné. Ak samozrejme budete chcieť. Otázka je či chcete? Chcete v živote viac ako momentálne žijete? Máte sny? Máte ciele? Alebo už ste sa s nimi rozlúčili? Čo ak bolesť, trápenie naozaj môže byť tým zázrakom liečením a vaším znovuzrodením? V škole nás neučili spracovávať emócie, a ani ako pracovať zo strachom a tak sme sa naučili ich necítiť a nevidieť, ale to nie je cesta. To je to čo nás vzďaľuje.
Cesta je precítiť, pochopiť a vedieť použiť. Cesta je telo, cesta je pohyb. A hlavne cesta je neriešiť čo si ostatní pomyslia, dôležité je ako vidíte a vnímate VY SAMI SEBA! To je najviac.
No o tom už viac v ďalšom emaily.
Teším sa na Vás.
S láskou Heli