KEĎ SA OBZRIEM SPÄŤ TAK NEĽUTUJEM MOJU CESTU, ALE TO ŽE SOM TO NESKÚSILA!

MY STORY časť. 2

Sľúbila som Vám pokračovanie MÔJHO PRÍBEHU tak je tu :). Prečítali ste si o mojich začiatkoch v Grécku. Kam som utiekla po rozchode a čím všetkým som si tam prešla. Ako ma to zocelilo, ale nepovedala som Vám jednu dôležitú informáciu. Že keď makáte, keď na sebe pracujete tak vesmír to vidí a dá vám ODMENU často krát vo forme príležitosti.

Mne sa to stalo. Bola som dobrá, makala som. Znásobila som obraty na kurte i v obchode. Dostala som od majiteľa vedľajšieho rezortu ponuku viesť Tenisovú AKADÉMIU.

ŽIVOTNÚ ŠANCU!!! V podstate to znamenalo získať taký POST ako môj šéf alebo v preklade jeho miesto.A dávam do povedomia, že niekoľko rokov si ho budoval a veľmi dobre strážil nakoľko ten post prinášal obrovké množstvo peňazí. A prináša do dnes. Zrazu ja mladá, neskúsená, ale ctižiadostivá a makač v jednom som to zrazu všetko mohla mať!!!

Prvé emócie boli emócie eufórie a štastia, už som sa videla ako žijem v zahraničí, ako majiteľlka a koľko mám peňazí lebo v tom čase všetko aspoň tam riešili na ruku…No, ale to trvalo asi len prvý deň. Na druhý deň začali prichádzať obavy a pochybnosti či to zvládnem!? Či na to mám? A vynárali sa otázky: Čo budem robiť keď príde kontrola ako minule?? Čo ak nato naozaj nemám? Kto mi pomôže ak niečo? ( lebo keď prišla mi šéf povedal nech idem na pláž a tvárim sa ako hosť na dovolenke, že keby sa ma niekto pýtal tak tam sa nehráva tenis, a že vlastne nikoho nepoznám a ani jeho… WTF, akože to čo bolo??!!

A to isté v obchode. Keď majiteľ dostal info, že príde kontrola tak zavrel na dva dni. A nepočula som o ňom do kým nedali hlásenie, že kontrola odišla…Chápete? A toto tam bolo bežné.?! Veď asi preto vtedy Grécko dopadlo ako dopadlo…Keď som si toto predstavila a že by som ešte mala celú akadémiu na starosti, trénerov a nebodaj riešiť nejakých právnikov a toto tak som sa úplne desila tej predstavy.

No a potom sa o tom dozvedeli kolegovci. A tam už závisť tiekla potokom. Reči typu či vôbec nad tým uvažujem, že som mladá, nemám kvalifikáciu, neviem poriadne reč, nemám žiadne skúsenosti, som decko ešte… Neschopná, mladá a že to si vyžaduje …bla bla…. Nech si najprv spravím kvalifikáciu, certifikáciu, zažijem niečo a potom po pár rokoch môžem sa o niečo pokúsiť…WELCOME IN THE REAL WORLD GIRL.

Chápete? Ja som tam za jednu sezónu prilákala také kvantum klientov, ako oni nemali za posledné tri sezóny! Znásobila obraty, mala každý deň plno! A do mňa sa navážal niekto kto nemal ani jednu tretinu toľkých klientov ako ja? A ku komu sa klienti nevracali? Skôr odpadávali ako zhnité hrušky zo stroma? Niekto kto trávil každý večer s pivom v ruke a nadával aký je život nespravodlivý…???

Long story -short: Výsledok? Uverila som im a zvolila som ZNÁME ZLO PRED NEZNÁMYM DOBROM!!

Zľakla som sa a uverila slovám druhých…a odišla A ZBAVILA sa mávnutím ruky životnej šance…

DNES KEĎ SA OBHLIADNEM SPÄTNE ĽUTUJEM, že som :

❌➡️ sa zľakla a uverila pochybnostiam druhých
❌➡️ sa zľakla a uverila v presvedčenia druhých
❌➡️ sa zľakla a privlastnila si limitácie a bloky druhých
❌➡️ nechala si radiť od nesprávnych ľudí
❌➡️ počúvala nesprávných ľudí
🤯 že som NEVERILA vo svoje schopnosti a neoprela sa už o svoje výsledky!!!
🤯 že som neverila svojej intuícií a srdcu, že to zvládnem, že to čo robím milujem, klienti ma milujú, a že vždy nájdem riešenie ak naozaj chcem a dôverujem…

VIETE JA NEĽUTUJEM KDE SOM A KÝM SOM, ALE ĽUTUJEM ŽE SOM TO NESKÚSILA!

➡️ že som tú príležitosť zahodila bez toho aby som to skúsila
➡️ bez toho aby som vedela to porovnať

VEĎ čo najhoršie sa mohlo stať ?

ŽEBY som zistila, že som mladá?
ŽEBY SOM ZISTILA, že potrebujem dozrieť ?
ŽEBY SOM USPELA?
ČO AK BY SOM ŽIARILA A BOLA SUPERTAR?
ČO AK BY SOM VYTVORILA JEDNU Z NAJLEPŠÍCH AKADÉMIU V TOM REZORTE?

Veď sa nejednalo a TOP HIGHEST –najvyššiu ligu:)) No dnes sa to už nedozviem…môžem iba polemizovať… Dnes viem, že by som to zvládla, viem aké mam talenty no vtedy som uverila že nemám, že nie je spávny čas…

Neľutujem svoju cestu, no ľutujem že som SVOJU SILU A SVOJU VIERU V SEBA A SVOJE SCHOPNOSTI, VNÚTORNÝ HLAS-UMLČALA, dokonca som aj svoju vlastnú skúsenosť a výsledky, ktoré som mala som zpochybnila a ODOVZDALA DO RÚK INÝCH ĽUDÍ….

Mohla by som povedať, že dnes už mi je na hovno o tom hovoriť, nezmením to, no vďaka tomu už tu chybu neurobím… Beriem risk, beriem zodpovednosť a idem! A možno vďaka tomuto príbehu sa aj vy odvážite. Verím, že áno. Odovzdávam tak ako to cítim, nepochybujem a dôverujem, že ku komu sa má tento príbeh dostať sa dostane!

Moje slová na záver ako inak: Poďte do toho! Verte si! V čase a priestore zistíte, pochopíte či to bolo správne alebo nie…nič horšie sa stať nemôže! Viete keď neskúsite, vždy tam bude tento chrobák. Prečo som to neskúsila? Mohla som? Tie výčitky?! Veď to poznáte. Väčšina ľudí na smrteľnej posteli nespomína na to čo všetko zažili, ale práve naopak to čo chceli, ale kvoli strachu alebo názoru druhých to nespravili… Viem, čo hovorím. Ocitla som sa na pokraji smrti. A v ten moment som vôbec nerozmýšľala nad správnymi krokmi, ale nad tým všetkým, čo som nestihla a nespravila alebo ľutovala. No o tom inokedy. Teraz to už uzavrime a prehoďme o list ďalej.

A ako sa vraví stay tuned lebo to bude mať grády. Týmto sa moja cesta len začína!

S láskou Helena