NIE JE ĽAHKÉ ÍSŤ S KOŽOU VON!

MY STORY časť. 4

Ako som písala: Prijala rozhodnutie, že idem makať na svojej budúcnosti. Tľapla som si s tatinom plná dojmov a očakávaní.

A na ďalší deň mi vraví: Ideme na prezentáciu. Priprav sa. A ja, že čo? Kam? Prečo? A on: No veď chceš podnikať tak potrebuješ vedieť s čím a čo bude tvoj produkt -služba! Ako samo sa to nestane.

Tak sme išli. Do dnes si pamätám. Mali sme jednu malú kanceláriu asi 1,7m x 3m. Úplne maličká. Tam sme sa mali stretnúť s jedným pánom, čo nám mal prísť povedať o čo sa jedná. No predtým mi doslovne kvoli mojej prchkej a miestami nepredvítateľnej držke bolo povedané : Že sa mám držať na uzde a tak isto svoj podrezaný jazyk. Proste, že nemám komentovať a mať blbé poznámky. Oco ma už poznal, že viem byť veľmi múdra.

Po skončení keď sa to skončilo ocino sa ma pýta, že čo nato? A ja: Že by som to zvládla lepšie vysvetliť ako ten pán. Oco krútil hlavou, že ja som nepoučiteľná, a hlavne, žeby som mala byť skromná. A že sa pýtal čo vravím na ten biznis. Vravím: COOL! To sa mi ľúbi poďme nato! Že nech mi požičajú money. Aby som mohla začať.

Nastal smiech. Že keď chcem podnikať nech si najdem kapitál, že on nie je charita! ( že by som to už za tie roky mohla vedieť, kedže od cca 15rokov som si všetko sama platila aj kvôli situácií, ktorá sa nám stala) a tak som musela vymyslieť, že ako si zoženiem. No skrátim to. Podarilo sa mi to zbúchať aj keď som nechcela, ale nakoniec som siahla na úspori lebo nič iné som nevymyslela.

A slúbila som si, že teraz to DÁM, TERAZ TO SKÚSIM, TERAZ NEUTEČIEM ako to bolo v Grécku. A vrhla som sa nato. ENERGIA a nadšenie by som mohľa rozdávať a skúsenosti hladať uff.

Tato ma zobral vrajže na nejaký štartovací seminár. A tam sa len sranda začala. Preskočím celý deň do nás hustili samé info a večer prišlo také vyhodnotenie a odovzdávanie auta BMW tým čo to dosiahli za minulé obdobie.

Plus také kolečko tam sa pravidelne dialo. Na mňa to posôbilo ako keď ste na nejakej odvikačke z tých filmov.. Sadnete si do kruhu a idete sa rozprávať . Proste máte si sadnúť do kruhu a predstaviť sa, že kto ste, čo chcete dosiahnuť a dokedy. No úprimne na jednej strane mi to prišlo trápne, na druhej si vravím veď počkajte vy neviete kto tu sedí. A došiel rad na mňa a ja som sa postavila a vravím :

SOM HELENA KOHÚTOVÁ do mesiaca si spravím tie lektorské skúšky ( aby som to mohla prezentovať sama) do 3 mesiacov mi odovzdáte to BMW a do roka vám tu budem šéfovať…a nastalo ticho. Celá miestnosť stíchla.

…iba môj otec ma schytil a ťahaľ nech si sadnem a snažil sa uhrať situáciu, že som to tak nemyslela. ( A medzi zuby vravel ty si, ale krava ). Očividne som tam bola najmladšia a najdrzejšia. Všetci stíchli a pozerali a oco pokračoval, že ja si robím srandu, že ja ešte neviem čo hovorím. Že som tu prvý krát. A ja nato, že nie nerobím si srandu, že tak sa stane… ľudia sa akože začali smiať no ja som sa rozhodla.

Tam a vtedy som sa rozhodla, keď môžu iní môžem i JA. TERAZ TO NENECHÁM UTIECŤ. TERAZ NIE. UŽ NIE! No na moje prekvapenie to nebolo také ľahké ako som si to predstavovala. NO nehodľala som sa vzdať.

Musela som absolvovať chodiť na školenia, makať na sebe, každý deň som sa učila, trénovala, volala chodila na stretká. Vyčerpaná a odmietnutá som sa vracala naspať, volala znova. Každý deň vymýšlala lepšie ako to môžem podať. Nevzdávala som sa a po večeroch učila len aby som prešla tými skúškami.

Do dnes si pamätám ako jeden školiteľ si myslel, že som mladá a nechcel ma nechať prejsť skúškami aj keď som všetko vedela odargumentovať, vysvetliť dokonca som aj písomné testy mala najlepšie.. A tak zvolali nejakú radu a hlasovali o mne a nakoniec mi dovolili prednášať no zatiaľ len v malých skúpinkách a na 1:1.

Viete vtedy to nebývalo ako teraz všetko ONLINE. Nie nie, všetko sme mali stretka v kanceláriach, kaviarňach alebo sa prezentačné sáli prenajímali. Ešte som ani nezačala podnikať a ani zarábať už som bola z toľkých kávičiek v mínuse. A museli sme spĺňať kritéria. Nie ako dnes každý dnes je coach, mentor a neviem čo… a to bol len začiatok! Nie ľahký, ale neľutujem.

Prvý cieľ som splnila do mesiaca podľa plánu. Nasledovali ďalšie školenia, skúšky aby som mohla aj pred väčším publikom prezentovať. To si vyžadovalo daľšie mesiace vzdelávania, študovania a trénovania, no dalo mi to neskutočne veľa aj keď som mohla zatiaľ len prednášať vo firme.

Preskočím boli to nervy. Čo myslíte? Dala som to BMW do troch mesiacov?

Dala! Nespala som. Nejedla som. Išla som ako raketa. Nepoznala som odpoveď NIE. Odmietnutie som brala len ako dočasné..že to nepochopili. A príde ich čas. Bola som ako obrnené auto! CHCEŠ? NECHCEŠ? Tak nezavadzaj lebo ja viem kam idem a nezastavím, kým sa tam nedostanem.

Výsledok? Nesplnila som jedno BMW, ale dokonca som získala dve!!! Jedno som získala v jednej kategórií a druhé za najväčší obrat a to bolo v tom čase BMW 530d combi akože mega! Keď mi ho odovzdávali som si neodpustilla samozrejme vetu: Dva z troch cieľov splnené! Pripravte sa! Čoskoro sa vidíme vo vedení :))

No moja dobrá nálada, moje osobné víťazstvo netrvala dlho. Doslovne po hranice. Nakoľko sme s tatinom viezli tieto dve autá z CZ na SVK. V tom čase boli ešte hranice a kontrolovali nás. A musím priznať v tom čase som fakt vyzerala ako štena. A samozrejme som išla na tom väčšiom BMW. A na hraniciach ma zastavila colnička spolu s colnikom. A buďme úprimní. Zagánili vypýtali doklady a potom odvrkli, že nech radšej idem. No kedže tatino bol v druhom aute za mnou mal možnosť vypočuť si ich zaujímavu debatu:

Colníčka vraví : Videl si to decko? Ledva mala 18.. To auto učrite nebolo jej. A on jej vraví asi ma svojho ,, nabijaka ,, a na to colníčka určite v jej veku si to tak jedine…vy..

A môj tatino sa pousmial a povedal. To decko, tá šťanda je moja dcéra. A máte pravdu nemá 18, ale 19. A to auto je jej. A sklamem vás, to auto si nevy…….ale odmakala si ho. Tvrdo a čestne! A som na ňu veľmi pyšný. A key ste chceli vedieť aj toto druha auto je jej. :)) Samozrejme sa nezmohli na slovo a nechali ho odísť.

Ale je smútné, že moje auto, ktoré pre mňa znamenalo uznanie a ocenienie mojej práce pre druhých znamenalo závisť, nenávisť a odsúdenie, že to nie je možné klasicky a len cez posteľ alebo nelegálne. Poviem získala som auto no od toho momentu som stratila ,, kamarátov, kamarátky, ktorí to nevedeli rozchodiť a ani neboli otvorení si to vypočuť a odsúdili ma. Naše cesty sa rozišli.

Nebolo to ľahké a bolelo to. No vedela som prečo to robím a cítila som vo vnútri, že idem dobre.

No keď sa mi darilo najviac a myslela som, že to tak bude navždy tak sa môj vysnívaný sen rozplynul ako taký domček z karát. Jednoducho majitelia spravili nejaké zlé kroky a firma sa rozsypala ako domček z karát. Bolo to 19 rokov dozadu. Vtedy firmy neboli ešte tak komplexné ako dnes a bola to CZ firma a viacerí majitelia, ktorí sa rozchádzali vo viacerých veciach.

No pre mňa to bol neskutočný zásah, lebo všetci klienti začali na mňa útočiť. Žiadali peniaze. A pritom ja som bola taký istý klient ako oni. Ale oveľa viac zlomená a zranená, lebo na mňa začali útočiť. Nevedela som to pochopiť, prijať, spracovať. Úplne som bola nadne fyzicky, psychicky… a každý kto si mohol si kopol, hlavne kamaráti.

A jediné východisko, ktoré mi dávalo zmysel bol opäť útek… Preč, ďaleko..reset, nový štart. Rozmýšlala som, že sa opäť vrátim hrať tenis a toto už nikdy robiť nebudem. NIKDY! Taká potupa, taká bolesť a ešte väčšia diera vo vrecku ako na začiatku! Cítila som sa ako najväčší looser. Chcela som sa skryť , utiecť zabudnúť! A tak fyzická práca od rána do večera to istila.

Nešla som ďaleko len do Nemecka, Rakúska. Kde som trénovala a potom po pár mesiacoch keď bolo kludnejšie tak som sa vrátila naspäť domov a trénovala na Slovane. No, ale ako keby ten život mal iný plán. Stále viac som začínala mať zdravotné problémy a rameno neslúžilo akoby malo. Aj napriek môjmu mladému veku neslúžilo ako malo. A bola som opäť nútená rozmýšlať čo budem robiť. No, ale ako som už povedala. Po tej potupe nepripadalo do úvahy, že budem robiť MLM. Veru NIE!

No ako píše pivot sám. Radšej nikdy nehovorte nikdy!

Vaša Helena